Hugolín Gavlovič a Valaská škola - mravov stodola

Hugolín Gavlovič

Hugolín Gavlovič bol najvýznamnejším predstaviteľom didakticko - reflexívnej lyriky. Pochádzal zo slovensko-poľského pomedzia (narodil sa v Czarnom Dunajci), školské vzdelanie získal v Trstenej a Žiline, rozvíjal ho ako príslušník františkánskej rehole, do ktorej vstúpil roku 1733 v Hlohovci. Prežil celý svoj zrelý život na strednom Považí, v západoslovenskom jazykovom a kultúrnom prostredí, čo malo závažný dosah i na jeho lietarárnu aktivitu. Mal značné historické vzdelanie, vedomosti z antickej literatúry a meditatívnej spisby kresťanského stredoveku. Podnety bral z ušľachtilých myšlienok renesancie, ale najcennješím jeho prínosom je to, čo vyplynulo z jeho hlbokého sociálneho cítenia. Poznal život úpadkového feudalizmu tak mnohostranne a stvárnil ho na takej úrovni, že v našej literatúre nemá obdobu.

,,Mal veľký konštruktívny záujem o osobné charakterové nedostatky jednotlivca i spoločenské neduhy svojej doby, otvorene odsudzoval feudálny útlak pracujúcich vôbec, najmä poddaného sedliactva, a vyzdvihoval základný význam ich práce pre vzdelanosť a život." (Mišianik, 1958, s. 186)

,,Gavlovič napísal vyše dvadsaťpäť diel teologického, filozofického, kazateľského a mravoučného obsahu." (Minárik, 1983, s. 295)

Valaská škola mravov stodola

,,Cieľtejto veršovanej skladbyje naznačený už v názve. ,,Valaská škola" (životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši) ponúka čitateľovi bohatstvo mravoučných naučení a praktických rád o najrozmanitejších veciach a životných otázkach na základe náboženských a najmä laických, svetských, občianskych morálnych zásad, podliehajúcich i vymykajúcich sa normám barokovej hierarchie ľudských a spoločenských hodnôt." (Minárik, 1985, s. 295)

Valaská škola je najrozsiahlejšie dielo v našej staršej literatúre. Pozostáva z 22 tzv. nót, ktoré začínajú pastierskym ,,spevom", pričom každý je ralatívne samostatný.

,,Ich chronologické zoradenie od udalostí kníh Mojžišových cez Kráľovské kroniky a Amosovo proroctvo až po udalosť novozákonného evanjelia dáva však dielu ilúziu istého časového plynutia. Dej príbehov vrcholí zrodením ,,dobrého patiera", ústredného duchovného symbolu, ktorý je obsiahnutý v ,,pastierskom" názve i v ,,prológu" (Ego sum pastor bonus)." (Gáfriková, 1989, s. 94)

Každá nóta po úvodných pastierskych spevoch obsahuje 59 ,,mravných ponaučení". Sú to myšlienkovite i básnicky samostatné celky vždy s troma štvorveršiami, ale s osobitnými veršovanými nápismi a vlastnou témou. Napríklad úvodný verš: ,,Ze sprostej hlavy jazyk nemá slávy." nastoľuje tému nadchádzajúcej znelky. Konkrétne v tejto je autor presvedčený o dôležitosti vzdelania a múdrosti, lebo bez tej nie je možné dostať sa ,,k peknému mluvení". Tiež si to môžeme vysvetliť tak, že hlúpy človek by mal radšej mlčať ,,abys´ hlúposť nerozsýpal namísto múdrosti".

,,Mravné naučenia a praktické rady sa zaoberajú vzťami jednotlivca k Bohu, blížnym a spoločnosti, ľudskými cnosťami a necnosťami, povahovými nedostatkami, poverami, vzdelaním, spoločenským správaním, vlasťou, rodinou, priateľstvom a sociálnymi problémami v najširšom zmysle slova. V popredí je vždy oslava dobra a kladných hodnôt života a odsudzovanie zla a záporných javov života a napokon obdiv a láska k chudobe a antipatia voči pánom a boháčom, ktorá sa mení na kritiku ich života, morálky a vzťahu k poddaným." (Minárik, 1985, s. 295)

Gáfriková špecifikuje, že nabádanie k dobrému životu,ktorého podmienkou sú dobré mravya cnosti, vychádza z presvedčenia, že v dejinách spásy platí kairos, čiže čas, ktorý človek i ľudstvo dostáva k dispozícii na jej dosiahnutie. Ústrednou ambíciou jeho figurálneho podania nie je ,,realisticky" a encyklopedicky presná správa o stave a produktoch slovenského salašníctva, či o mentalite a sociálnej situácii valaskej situácie v 18. storočí. Gavlovič píše správu o stave ľudskej duše, ktorá bola v jeho dobe na stráňach Chrástkovej či Vršatca vystavená tým istým nástrahám a pokušeniam, či mravným zápasom, aké zvádzali pastieri starozákonných čias a ľudia všetkých historických epoch.(Gáfriková, 2004, s.100)

,,Básne Gavlovičovej skladby sa dajú rozdeliť na tri motivické a tematické okruhy: vzťah k Bohu, k ľuďom a k svetu." (Minárik, 1985, s. 295)

Pri bližšej Minárikovej charakteristike motivický a tematický okruh vzťahu k Bohu obsahuje motívy a tematiku náboženského charakteru (správanie kresťana voči Bohu, vlastnosti dobrého kresťana, svetská pominuteľnosť, smrť, záhrobný život a poverčivosť). (Minárik, 1985, s. 296)

Pri téme vzťah k ľuďom zahŕňa osobný život človeka a jeho zaradenie do ľudskej spoločnosti - ľudské vlastnosti, cnosti (svedomie - Zlé svedomí nikdy pokoje nemá) a necnosti (lenivosť - Záhalka zlosti plodí i mnohých mnoho škodí), šťastie (pominuteľnosť šťastia - Štestí se mení, stálé je neni), zdravie (Zdraví tela si žádáme a v šanobe ho nemáme), životospráva (správna životospráva spočíva v práci a v skromnom jedení a pití - Trech vecí se varuj, tvoje zdraví šanuj), hygiena, výchova (Díte v mladosti pohybuj k cnosti), vzdelanie (Múdrost schválená hodna svého mena), správanie, priateľstvo, manželstvo (Manžel má milovati manželku spravedlive), vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi starými a mladými a vôbec medzi ľuďmi.

,,Gavlovič veľmi často spomína ,,literárne umenie", pod ktorým rozumie vedomosti spísané v knihách, učenosť, vzdelanie." (Minárik, 1985, s. 296) Napríklad v Literárne umení lidem k ozdobenípíše, že nevedomý človek ,,je v slepote; ačkoliv i hledí, predce v tmách nevedomosti jako v hrobe sedí...je krem duše hovadúm dokonce podobný". V Nad literné umení bohactvo je nic neni:

,,Bohactví bývá nestálé, umení trvácé,

umení slúží do smrti, bohactví nakrátce.

Lepší chudobný učený než bohatý sprosták,

z rudy múže byti zlato, z vola nebude pták." (Gavlovič, 1987, s.56)

Pri téme žena sa jeho úsmevnosť mení na iróniu a satiru. Básne s takýmito motívmi a témami však patria medzi poeticky najpôsobivejšie a ich niektoré obrazy možno porovnať s obrazmi ľúbostnej lyriky. Ide v nich o vyobrazenie rozmanitých defektných ženských vlastností - napríklad prefíkanosť a pretvárka (Od každej ženy bývaj vzdálený). Hovorí, že mimoriadne nebezpečná je pre muža ženská krása (Ženská krása škodu prinášá): ,,Pro spanilú tvárnost ženskú mnozí zahynuli,

Když rozpálenej žádosti dávali po vúli.

Zapálí se v tele žádost z jedného pohledu,

Spálí srdce, telo, dušu bez všeho ohledu."[1]

,,Motivický a tematický okruh vzťahu k svetu obsahuje motívy a tematiku, ktoré sa orientujú na spoločenskú a sociálnu problematiku v širšom i užšom zmysle slova - práca, pokoj a vojna, vlasť a vlastenectvo, hodnosti, úrady, súdy a spravodlivosť, úplatkárstvo, bohatstvo, chudoba, vzťahy medzi bohatými a chudobnými, medzi pánmi a bedármi a medzi vrchnosťou a poddanými." (Minárik, 1985, s. 297)

Gavlovič veľmi vyzdvihuje statočnú a tvorivú prácu a hovorí, že je matkou všetkého, čo vidieť na svete (Pracování stálé dává úžitky nemalé), podľa neho má nesmierny význam pre spoločnosťsedliacka práca (Sedlák skrze své roboty pomáhá svetu ze psoty).

Vlastenecké city Gavlovič vyzdvihuje a najkrajšími slovami sa vyjadruje o láske k vlasti. Na vlasť sa nesmie zabúdať a za jej slobodu i pokoj ,,chválitebná vec jest...krev i život dati" (Vlast svoja každému milá). Veľké bláznostvo je tupiť svoju vlasť a vnucovať jej cudzie mravy (Velmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí): ,,Kdo vlast svoju potupuje, i sám seba haní, nevdečný je, kdo uctivost svej matky nebrání."

,,Gavlovič glorifikuje chudobu. Zdôrazňuje, že ,,na chudobných svet záleží" (Milosrdenství ku blížnímu). Lepšia je chudoba ako bohatstvo, lebo ,,chudobný je vždy bezpečný, v lese i na rinku, a bohatý nikde nemá svého odpočinku" (Lepšá chudoba než bohactví)." (ibid., s.298) Podľa Minárika Gavlovičove básne, ktoré sa dotýkajú vzťahov medzi bohatými a chudobnými, medzi pánmi a bedármi a medzi vrchnosťou a poddanými, charakterizuje úprimný obdiv a láska k chudobnému poddanému ľudu a hlboká antipatia voči pánom a boháčom, ktorá vyúsťuje do kritiky ich života, morálky a postoja k nižšie postaveným vrstvám. Rozhorčuje ho sociálna nespravodlivosť (Mnoho zlých vo svete). (ibid.,s. 298)

Skladaná, ktorá sa zaoberala jazykovou stránkou Valaskej školy sa vyjadrila, že z jazykového hľadiska je typickou črtou obdobia, v ktorom tvoril Gavlovič, nekodifikovanosť slovenčiny. V diele sa tak stretávame s rôznorodosťou a hybridnosťou písomných jazykových prejavov. Podľa nej je veľmi dôležitým článkom v každom jazyku práve frazeológia, ktorá odráža isté typické životné situácie človeka, jeho prejavy, vlastnosti, atď. ,,Frazémy odrážajú celkové tematické zameranie diela. Didaktický cieľ veršovanej skladby je vštepiť čitateľovi množstvo mravných ponaučení a praktických rád o najrozličnejších veciach a životných situáciách na základe náboženských i občianskych morálnych zásad. [...] Do opisu týchto pestrých, rozmanitých i bežných sitácií je harmonicky začlenená celá škála ustálených spojení, ktoré jednotlivé básnické obrazy podfarbujú, zvýrazňujú a tvoria vhodný a účinný prostriedok na básnické vyjadrenie jednotlivých častí." (Skladaná, 1987, s. 174 - 178)

Minárik uvádza poznámku, že kompozícia básní má v podstate symetrický trojčlenný pôdorys: prológ (titul básne, motto, vedúca myšlienka básne vo funkcii titulu), jadro (prvých päť dvojverší) a epilóg ( záver, posledné dvojveršie). Titul tvorí s básňou nedeliteľný harmonický významový celok, lebo obsahuje jej vedúcu myšlienku. Jadro je prvou a pritom podstatnou časťou vlastnej básne, pričom významovo nadväzuje priamo na titul, lebo rozvíja, rozširuje a osvetľuje reflexívnou formou myšlienku, ktorá je v ňom obsiahnutá. Záver predstavuje premyslenú a posobivú reflexívne formovanú pointu, v ktorej sa duchaplne vyhrocuje a vyvrchoľuje vedúca myšlienka básne.

Záver:

Charakterizačné nadanie a zmysel pre skutočnosť mu pomáhali prekonávať obmedzenosť scholastického nazerania, ktoré ináč prenikalo z jeho vzdelania, povolania i oficiálneho ovzdušia, a prebíjať sa k stanovisku, z akého sa na život díva obyčajný človek. (Mišianik, 1958, s. 189)

Práve toto ma na tomto diele najviac oslovilo. Pri témach, s ktorými Gavlovič pracuje je takmer nemožné podať to bez poúčania a zveličovania. On to dokázal. Pri jeho básňach sa človek i zamyslí, uvažuje, ale častokrát sa i pobaví, no nie s ironickým úsmevom ale s pochopením, keď si povie: ,,Aká veľká pravda". Vôbec nezáleží na tom, že toto dielo bolo napísané v 18. storočí, hodí sa i na dnešné témy, dokonca i sociálne problémy si vieme prekonvertovať tak, aby nám to ladilo i dnes. Z môjho uhla pohľadu je to dielo zaujímavé, nadčasové, vhodné pre akúkoľvek generáciu, pretože i deti tomu budú viac-menej rozumieť a môže ich to vystríhať a starší sa môžu zamyslieť nad svojimi minulými chybami. Zaberá tak široké spektrum tém, že podľa môjho názoru sa v ňom každý nájde.

Použitá literatúra:

Gáfriková,G., 1987: Literárne naplnenie zásady ,,poúčať a zabávať" v Gavlovičovej Valaskej škole. In. Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry, Matica slovenská, Martin,1989, s. 93-103, ISBN: 80-7090-016-4

Gáfriková,G., 2002: K otázke duchovnej dimenzie Gavlovičovej Valaskej školy. In. Literárne dielo Hugolína Havloviča v súradniciach dobovej duchovnej kultúry a vzdelanosti, SERAFÍN, Bratislava, 2004, s. 90 - 102, ISBN: 80-88944-85-6

Skladaná,J., 1987: Frazémy v diele Hugolína Gavloviča Valaská škola. In. Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry, Matica slovenská, Martin,1989, s. 174 - 188, ISBN: 80-7090-016-4

Mišianik J. a kol.: Dejiny staršej slovenskej literatúry, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1958, 320 s.

Minárik,J.: Dejiny slovenskej literatúry 1, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1985, 376 s.

Sedlák, I. a kol.:Dejiny slovenskej literatúry 1, Matica slovenská, Bratislava, 2009, ISBN: 978-80-7090-935-5

Gavlovič,H.: Naučenia o dobrých mravoch, Tatran, Bratislava, 1987, 205 s.

GAVLOVIČ, Hugolín: Valaská škola mravúv stodola. Zlatý fond denníka SME 2007. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola

---

[1] GAVLOVIČ, Hugolín: Valaská škola mravúv stodola. Zlatý fond denníka SME 2007. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola, 15. Nóta, 54. báseň